Našu terasu na strechu som si vydupkala nožičkami ;), všetci ju považovali za pánske huncútstvo, ale teraz tam veľmi radi chodia. Výhľad je z nej nádherný. a už sa radi pozeráme aj pod nohy –  ako čo rastie a kvitne. Na strechu sme chodili strašne radi ešte počas výstavby nášho domu. S Richardom tomu hovoríme, že ideme na rande. :). Sedíme, oddychujeme a preberáme čo je nového. Nadšene leziem hore s našimi deťmi a s návštevami. Máme čas len pre seba, môžeme si tam spolu posedieť a porozprávať sa. Keď sa inak nedá aj sama – vtedy sa vyzbrojím knižkou a mobilom :).

Technické otázky ako realizáciu hydroizolácie, potrebnej skladbu strechy, dovoz substrátu a drevenú terasku zabezpečila firma, ktorá nám postavila dom. Projekčne sa na nej najviac podieľal náš technický guru a stavebný dozor v jednej osobe.
Záhradu na streche sme osadili  sami len nedávno počas Veľkonočných sviatkov. Zapojila sa celá naša rodinka. Trvalo nám dva dni, kým sme všetko vynosili hore a vysadili. Vyše 200 rastliniek som objednala zo škôlky trvaliek neďaleko Nitry. Je 100 km od nášho domu a doviezli ich zdarma už na druhý deň – wow!
Zvyšných niekoľko sto rastliniek sme v papierových krabiciach  presídlili z našej záhrady, kde tento druh rozchodníka rastie ako burina.
Najnáročnejšie bolo to, že substrát sa z veľkej miery skladá z drvenej tehly, ktorá je dosť ostrá  – zle sa nám na nej kľačalo a aj ruky boleli z toľkého pritláčania a prehŕňania.

Ale ten pocit, keď sme sa večer rozhliadli a videli sme, ako sa našim pričinením strecha premenila na záhradu! Ešte sme ju  dôkladne poliali a pozerali uspokojene ako sa lístočky rozkladajú na novom stanovišti a lesknú sa v zapadajom slnku. Nie je ťažké uhádnuť kam sme bežali hneď nasledujúce ráno ešte predtým ako začal zhon bežného dňa. 🙂