Veľkým problémom našej záhrady bolo, že pri vytváraní roviny na kopci sa k 2,5 metrovému opornému múru navozila pôvodná hlušina a príliš dôkladne sa pritom utláčala. Pracovníci firmy nám chceli dobre – aby to nesadalo. Hovorili, že to treba len tak pocukrovať, utlačiť, pocukrovať, utlačiť… Ako sa neskôr vyjadril geológ toto je jediná vec, ktorá sa s našim druhom zvetraných granitov nesmie urobiť – strácajú potom priepustnosť. Voda nám stála v mlákach na celom pozemku  – aj na vsakovacej jame veľkej 3x3x3 metre, na ktorej bolo len pol metra tohto materiálu. 🙁
Opatrenia boli náročné a aj dosť drahé. Odkopali sme vsakovačku a zasypali priepustnejším materiálom, vykopali drenážny výkop od domu až po múr – široký na lyžicu UNCčka a hlboký skoro 2 metre a vysypali ho štrkom. Prepojili sme ho do hĺbky až na oddrenážovanie múra. Doviezli sme 20 áut zeminy, ktorá má lepšiu schopnosť viazať vodu. Vyspádovali sme záhradu smerom k bráne, aby prebytočná voda odtiekla.

A čakali sme na dážď. Prišiel až po dlhej dobe – všetky dáždiky za posledné obdobie nás obchádzali. Ale tento bol naozaj poriadny. Voda sa valila z neba, dole cestou tiekla rieka. Pozerala som zúfalo z okna ako sa nám záhrada plní vodou. 

pohľad na záhradu o 6.30 hod – prší

pohľad na záhradu o 7:17 hod – stále pršííí

A nakoniec prišiel happyend, v ktorý sme ani nedúfali. Dopršalo a už o dve hodiny záhrada vyzerala takto:

pohľad na záhradu o 9:19 hod – dopršalo

                                                                             Jupíí. 🙂