Preklikala som sa k zaujímavému pohľadu Jaroslava Svobodu na trávniky. Prečítajte si aj vy a porozmýšľajte o tom:

Popravde, začínam to cítiť podobne. Nejak sa mi nepáči myšlienka nasypať chémiu na trávnik a potom tam poslať deti. 

Práve včera som vertikulovala trávnik a keď som mala rozsypať hnojivo, odložila som to na neskôr. Pomyslela som si, že škorce sa už tešia ako si pošmáknu na odhalených červíkoch v trávniku.  Radšej nech ich pozobú oni ako ich hubiť nejakým insekticídom. Nechcelo sa mi prisoliť im raňajky chemickými prvkami N, P, K a Mg. 😉 Realita však je, že keď to hnojivo na trávnik nenasypem, za pár týždňov bude vyčítavo žltý a fľakatý.

Rovnako to vnímam aj pri postrekoch. V záhrade nám lietajú čmeliaky a včielky. Nejako sa neviem prinútiť potriekať kvety insekticídmi aj keď práve zachutili voškám. Minule som našla eko bio prírodný olej, ktorý voškám zapácha. Skúsila som.  Neviem, čo na to včely. 😉 

Na druhej záhrade by som chcela vytvoriť spoločenstvo rastlín, ktoré bude vyzerať dobre a nebudem musieť na ňom otročiť ani liať tam chémiu.