Dôvodom našej cesty na východ Anglicka bol Pensthorpe Natural Park, rozľahlá súkromná rezervácia pre vodné vtáctvo. Ale hlavne tamojšia záhrada Millenium Garden, ktorú pre majiteľov vybudoval môj obľúbený záhradný architekt Piet Outdolf.

Park tvorí niekoľko jazier a priľahlé lúky a polia.

Celý areál je veľmi pekne vybudovaný a poskytuje miesta na oddych a pozorovanie vtáctva, veľmi dobre zorganizovanú jedáleň a kaviareň s posedením vonku, obchodík aj školiacu miestnosť pre skupinky.

My sme si kúpili lístky na jazdu po vzdialenejších častiach parku. Milá pani s energickým hlasom nám ukazovala pozoruhodné miesta a vysvetľovala, aké aktivity musia robiť, aby prilákali chránené vodné vtáctvo. Napríklad vysievať polia konkrétnym druhom bodliakov alebo chrániť územie s hniezdami elektrickými ohrdníkmi. Tu som si uvedomila, že veľká časť prírody, ktorá je u nás úplne bežná, je v Anglicku zničená priemyselnou revolúciou a teraz sa veľmi prácne obnovuje.

Pozorovateľňa, odkiaľ sa dá pozorovať vodné vtáctvo na hlavnom jazere aj v zlom počasí.

Kačička sa vôbec nebála a zvedavo si nás obzerala.

Hneď pri v východe z pavilónu sme prešli záhradou, ktorou pretekal potok a jeho brehy boli vysadené obrovským množstvom rôznych trvaliek. Na malých fotografiách to nie je tak vidieť, ale kam som sa pozrela, videla som úžasné kombinácie tvarov a farieb. A všade boli vtáčiky, čľapkali sa v potoku, hojdali sa na konárikoch. Proste vtáčí raj.

Millenium Garden – hlavný cieľ našej cesty. Piet Outdolf je známy tým, že dokáže vysadiť záhony trvalkami tak, aby poskytovali farebné pohľady ako na obrazoch alebo vytvára takmer prirodzené zákutia. Iba keď si začnete všímať detaily, vidíte ako spolu farebne ladia kvety, listy a stonky zvolených rastlín.

Personál parku nezabudol na nič. V obchodíku si môžete zapožičať ďalekohľad a pozorovať prvé prieskumnícke výpravy vtáčích mláďať okolo hniezda.

Piet Outdolf vyberá trvalky tak, aby sa cítili na danom stanovišti “ako doma”. Potom sú tam spokojné a očividne prosperujú. Vyberá také rastliny, ktoré poskytujú atraktívny pohľad čo najdlhšie a potom ich prekryjú rastliny atraktívne neskoršie.

Hrdzavé veveričky sú tu chované vo voliérach pre ich vlastnú ochranu. Voľne žijúce čierne veveričky sú nakazené vírusom, ktorý by tie hrdzavé zabil. 🙁

Jazerá sú plné množstvom druhov vodného vtáctva. Keď vtáky uvidia hnedé papierové vrecúška s potravou, ktoré sa predávajú v obchodíku, zdiaľky sa k vám rozbehnú.

Počas kŕmenia nám chovateľka vysvetlľovala aké druhy môžeme vidieť, odiaľ sú a aké majú zvyky. Zaujímavé bolo napríklad to, že keď kŕmila kačky suchozemské, tie vodné sa neunúvali ísť k jedlu. Vedeli, že pri tých rýchlo bežiacich kačkách svojim kolísavým krokom nemajú šancu. Ale keď chovateľka nasypala za vedro žrádla do vody, nastala vodná bitka. Tie suchozemské sa ani nepokúšali konkurovať rýchlym plavcom.  Návštevníci sa pýtali, ako je možné, že vtáctvo neodletí. Chovateľka sa zasmiala, že v tomto vtáčom raji plnom jedla a chránených hniezdisk v miernom podnebí majú opačný problém. Okolo letiace divé kačky tu zosadnú a zostávajú navždy. Divé káčery tak ovplyvnňujú potomstvo vzácnych druhov kačiek. 🙂