Začalo to takto… nesmelými výhonkami paviniča. Toto je pavinič päťlaločný – Parthenocissus quinquefolia. Ovíja sa, preto sa pestuje na pletive.Toto je pavinič trojlaločný – Parthenocissus tricuspidata.Zimný pavinič zakliaty do ľadu. Teraz vidno “labky”, ktorými sa pavinič trojlaločný prichytáva, preto sa pestuje na múre.Skoro na jar vykuknú výhonky paviniča.Nové lístočky sú najprv hrdzavé.Už o pár týždňov sa múr zazelená.Toto sú výhonky paviniča trojlaločného.Tu je pavinič trojlaločný vysadený tretí rok. Už sa rozrastá po múre. Pod ním sme mali vtedy vysadené aksametnice a medovku.V apríli už je múr zelený. Do úzkeho záhonu pod paviničom som pomedzi korene nastrkala cibuľky narcisov a tulipánov na oživenie.Po rokoch už pavinič pokryl celý múr.Zazelenaný pavinič v máji podsadený ozdobnými cesnakmi. Začiatkom leta už je celý múr skrytý za zelenou stenou. Pred ním rozkvitne klematis. Aj klematis už od vtedy narástol a má oveľa viac kvetov.Pri plote som vysadila aj jeden koreň viniča. O pár mesiacov sa zaguľatia zelené plody. V septembri je už hrozno žltkasté, chrumkavé a veľmi chutné.Pavinič treba mať stále pod dohľadom. Jeho výhonky postupne dobíjajú územie okolo. Strihám ich až na jar, lebo na jeseň sa zafarbia a vyzerajú úžasne. 🙂Na paviniči päťlaločnom je najúžasnejšie jesenné sfarbenie listov do sýtej červenej až bordovej.Pavinič trojlaločný sa farbí skôr do hrdzava.A tu je kombinácia oboch paviničov – dolu na múre je trojlaločný a hore na pletive je päťlaločný. Plody paviniča síce nie sú pre nás jedlé, ale sú veľmi pekné. Na hrozienkach paviniča si rady pochutnávaju drozdy.Keď opadá lístie z paviničov, nastane čas pre brečtan, aby si nabral slnka, kým na jar opäť neprekryjú listy paviniča.A ďalší rok zas všetko odznova. 🙂
