The Bell in Ticehurst

https://www.thebellinticehurst.com

Večer okolo siedmej sme dorazili do mestečka Ticehurst v East Sussex. Staré tehlové domčeky s rozkvitnutými predzáhradkami, malý obchodík s poštou, ale aj slušnými parkovacími možnosťami. Centrom života je hostinec The Bell of Ticehurst, kde som zarezervovala izbu.

Ako nám prezradila usmievavá recepčná, keď nám ukazovala izbu, hlavná budova tu stojí už od roku 1560, tak nech prepáčime šikmú dlážku a staré drevené trámy a dvere. Drevený hostinec vznikol v období Tudorovcov a slúžil na zastávky pre dostavníky.

Vošli sme na recepciu, ktorá vyzerala tak, ako možno vyzerala už za čias, keď sem prichádzali utrmácaní cestujuci z dostavníkov.

Naša izba bola pristupná po strmých schodoch, bola priamo nad recepciou, bola vzdušná, mala veľké okná na ulicu v izbe aj v kupelni. A v kúpeľni krásnu medenú vaňu, ktorú máme určite využiť. Bola som zvedavá, tak som poprosila, či môžem vidieť aj inú izbu.

Prešli sme cez vravou bzučiacu dobovú reštauráciu plnú ľudí a vyšli do vnútorného dvora. Bol v niekoľkých úrovniach, plný starých drevených stolov, nezvyčajných stoličiek, lampičiek a dekorácií. Centrom bola nezvyčajná kruhová záhrada. V nádobách všetkého druhu aj gabionových múrikoch rástli margarétky a iné nenáročné kvetinky. Vo dvore rástla figa aj stará kolmi podopieraná vistéria. V budovách rôzneho druhu pripomínajucich hobitín boli ďalšie ubytovania. Toto sú novo pristavané budovy, usmiala sa recepčná, majú len tristo rokov. 🙂 Okolo hlavy vo veľkosti človeka, popri soche afrodity sme vybehli po schodíkoch na terasku, kde bola jedna z izieb. Vovnútri vyzerala ako farebná jurta s malým okienkom. Poďakovala som sa za ukážku a s úľavou som sa vrátila do našej vzdušnej izby.

Milý pán nás usadil v reštauráci pri našom rezervovanom stole. Už podľa vynikajúcich referencií som vedela, že tu sa dobre najeme. Zvolila som si klasiku Fisch & Chips s hráškom a zemiakovými krížalkami. Manželovi ochotne pripravili bezmliečnu verziu jedla grilovaných kuracích prsíčok s bylinkami a grilovanou kukuricou. Vsetko bolo vynikajúce! Potešilo nás, že sme za všetko mohli platiť mobilom za celý pobyt sme bepotrebovali ani jednu libru. Spokojní a nasýtení sme sa vybrali na prechádzku po mestečku. Pofotila som si výklady obchodíkov a predzáhradky tehlovych domčekov. Podľa plagátov sme zistili, že The Bell poskytuje miestnym aj možnosť predávať svoj tovar pred hostincom, využiť priestory nielen na súkromné akcie, ale aj na kreatívne workshopy prw domácich coworking s rýchlym internetom. Ozajstné srdce obce v päťstoročnom hostinci.
Osprchovať sa v starej kovovej vani, zhasnúť lampičku so psom a už sme spali zaslúženým spánkom…