
Naša záhrada 22.10.2026
22/10/2026
Sad Janka Kráľa
31/10/2026Ďakujem Pavlovi Chloubovi, jeho Ivetke a odhodlanému mladému zvukárovi, ktorí nám pripravili veľmi príjemnú jesennú prechádzku botanickou záhradou v Bratislave. Dozvedeli sme sa veľa zaujímavých informácií o stromoch, ktorým by som sama venovala len jeden pohľad alebo fotku. Keď si predstavíte, že nás tam bola malá skupinka, poopravte si tú predstavu. Od tretej až do zotmenia sme sa šinuli záhradou v skupine cca 230 ľudí. 😮 Ako to zhrnul môj muž – je veľmi príjemné zistiť, že toľko ľudí má záujem sa stretnúť, aby sa dozvedeli niečo o stromoch. A ešte krajšie je, keď existuje niekto ako Chloubovci, ktorí týmto ľuďom nezištne venujú svoje vedomosti, čas a energiu.












Stačí jej trocha zeminy pomedzi kamienky s dobrým odvodnením prebytočnej vody. Keď sa jej zapáči, rada sa šíri samovýsevom. Už si na ňu robím zálusk dlho, mala som už aj semienka. Zatiaľ sa mi nedarilo.



Zašlo slnko a ochladilo sa. Ideálny čas ísť sa pozrieť do vykurovaného skleníka. Tam spokojne kvitnú exotické kvety a dozrievajú banány. 🙂














Ako to prebehlo (zjednodušene):
Predkovia zmijovcov už produkovali páchnuce zlúčeniny ako vedľajší produkt bežného metabolizmu – sírne látky (dimetyldisulfid, dimetyltrisulfid) vznikajú pri rozklade aminokyseliny metionínu, trimetylamín a izovalérová kyselina z iných bežných dráh. Žiadnu „novú chémiu“ nebolo treba vynájsť, stačili mutácie, ktoré existujúce dráhy zosilnili alebo nasmerovali do kvetenstva.
Jedinec, ktorý náhodou páchol trochu viac, prilákal pár mŕcholubých chrobákov a mäsiarok, ktoré hľadali zdochlinu. Opelilo sa viac kvetov, vzniklo viac semien, a gény za silnejší pach sa v populácii šírili. Za milióny generácií sa to vystupňovalo až do dnešného extrému.
Rovnakým mechanizmom sa pridalo zahrievanie palice (termogenéza, okolo 36 °C), ktoré pach odparuje a šíri, a tmavočervená farba toluca, ktorá pripomína mäso.
Prečo sa to „oplatilo“: kvitne vzácne, pár dní, v hustom dažďovom pralese Sumatry. Včely a motýle sú obsadené inými rastlinami, ale mrchožravý hmyz je spoľahlivý, lieta ďaleko a nemá o takéhoto „partnera“ konkurenciu. Dôkazom, že ide o výhodnú stratégiu, je, že na ňu nezávisle prišli aj nepríbuzné rastliny – rafflézia, stapélie, niektoré áronovité (konvergentná evolúcia).
Drobná oprava: A. titanum má najväčšie nerozvetvené kvetenstvo, nie kvet – tisíce drobných kvetov sedí na spodku palice. Najväčší jednotlivý kvet má Rafflesia arnoldii.







Trochu sme sa zohriali a tak sme si mohli pozrieť ešte jesenné ruže v rozáriu botanickej záhrady.








