Potom ako sme sa pozreli na Škótsko z lanovky, vybrali sme sa ďalej po A87 k hradu Eilean Donan Castle.
Cesta viedla krásnou krajinou s výhliadkou na jazerá a kopce.

Je úžasné, že v Škótsku kvitnú náprstníky (Digitalis) voľne v prírode.

Niekto vyrába doma skalky a vresovištia a tu je z nich celá krajina. 🙂

Viacerí cestovatelia sa zastavili na tejto výhliadke pri ceste A87. Všetky kamene až kam dohliadnete sú poukladané do väčších či menších vežičiek. Jedna z nich mala pri sebe ceduľku so spomienkou na milovanú tetu. Pohľadala som teda horko ťažko pár voľných kamienkov a pridala dve vežičky – pre nášho dedka a pre nášho kamaráta, ktorý odišiel ťažko a priskoro. Tento výhľad by sa im určite páčil.

Priehrada alebo ako povedal môj syn: “Damn, it´s a dam. :)”

Tu sme tiež na chvíľku zastavili a pohopkali si po šťavnatej zelenej tráve. Všade crčala voda, rašelinová pôda bola úplne nasiaknutá a pružila nám pod nohami. Zeleň kam oko dovidí.

Finále – mimoriadne fotogenický hrad Eilean Donan Castle. Keď sme sa dosýta vynadívali a nafotii, prezreli sme si interiér. Zámok zničený od čias jakobitov kúpil John MacRae-Gilstrap v roku 1911 a dvadsať rokov ho rekonštruoval až do dnešnej podoby. Zaujímalo ma, ako je to s klanmi v súčasnosti. Dala som sa do reči s pánom v kilte so zeleného tartanu, keď dorozprával o histórii zámku. Povedal, že klany sú dávnou históriou Škótska, dodnes sa však potomkovia týchto rodín spájajú v spoločenstvách. Akýkoľvek tartan si dnes už môže kúpiť každý turista, s výnimkou tartanu britskej kráľovnej. Až teraz som sa dočítala o súčasnej majiteľke hradu Marigold MacRae, ktorá je skutočnou hlavou klanu MacRae. Pravidelne cestuje po svete a spája členov rodu a brány svojho hradu pohostinne otvára každému návštevníkovi.
Na hrade sa nemohlo fotografovať, ale môžete doňho nahliadnuťna oficiálnom blogu hradu, kde nájdete napríklad obrázok z hradnej kuchyne. Inak je to celkom zaujímavé čítanie o aktuálnom živote a udalostiach na hrade.

Sme mŕtvi, pred niekoľkými dňami sme žili, sklamali, videli žiariť západ slnka, milovali a boli milovaní. A teraz ležíme na flámskom bojovom poli. Tieto riadky napísal Lt. Col. John McCrae. (Pamätník venoval John MacRae-Gilstrap mužom z klanu Macrae, ktorí padli v prvej svetovej vojne. Obsauhje citát z vojnovej poémy “In Flanders Fields” od Johna McCrae, ktorý bojoval v druhej bitke o Ypres vo Flánsku, prežil historicky prvý chcemický útok chlorínom a napísal túto vojnovú báseň po tom, ako vlastnoručne pochoval kamaráta.)