Záhradu Sissinghurst som mala na zozname anglických záhrad, ktoré by som chcela navštíviť, už veľmi dlho. Odrádzalo ma to, že je to veľmi populárna záhrada, veľmi intenzívne navštevovaná nielen individuálnymi milovníkmi záhrad, ale aj zájazdovými autobusmi denne vypravovanými z Londýna. Najväčším klenotom  Sissinghurstu je biela záhrada, v ktorej sú kvitnú len biele kvety. Jej čaro sa však ľahko stratí, keď je plná návštevnikov vo farebnom oblečení.
Teraz sa mi naskytla jedinečná príležitosť pozrieť si ju len v malej skupinke. A to som ani netušila, aká špeciálna bude táto navšteva vďaka manželovi Sarah – Adamovi.

Predstavila som tento nápad môjmu mužovi a na moje prekvapenie sa nechal pomerne ľahko prehovoriť. Pomohlo to, že sa mi podarilo vybrať termín tak, že nás stál len dva pracovné dni.
Zarezervovali sme si termín workshopu na piatok 5.6. 2026. Letenky sme si kúpili na ráno štvrtok 4.6. a jediný vhodný let späť bol v nedeľu 7.6. skoro ráno.
Zostavajúci čas sme mohli venovať aj nejakým  iným záhradám.

Kvôli zápche na A21 sme šli ako konvoj po úzkych cestách anglického vidieka.  Jazda bola naozaj zážitková. 😉 Za Sárou išlo ďalších päť áut, rútili sme sa úzkymi cestami, po stranách boli zarezané živé ploty vysoké aj 5 metrov. Nedalo sa nikde vyhnúť a v protismere sa kedykoľvek mohlo objaviť auto.  Sarah ako všetci miestni išla pretekárskou rýchlosťou.  Po vystúpení sa všetci zhodli na tom že to bola pekelná jazda. 🙂 

Letnou margarétkovou lúkou sme prešli k hlavnej budove Sisingurstu. Vošli sme bránou na nádvorie s vysokou úzkou vežou, kde bolo pre nás bolo pre nás pripravené pohostenie – slané aj sladké jednohubky a bublinkové nápoje Privítala nás Sarah a jej manžel Adam.

Adam nám s ľahkosťiu aj štipkou humoru porozprával príbeh histórie Sissinghurstu a jeho rodiny. S prekvapením sme zistili, že je synom posledných majiteľov Sissinghurstu. Jeho otec vynaložil roky úsilia, aby Sissingurst previedol na Národný trust. Starostlivosť o rozľahlé záhrady a rozpadajúce sa panstvo by rodinu veľmi zadĺžila. Adam a všetci jeho potomkovia však majú doživotné právo bývať na Sissinghurste. Takže nás v záhrade uvítal priamo domáci pán.

História panstva Sissinghurst

• V 16. storočí tu bohatá rodina Bakerovcov postavila veľkolepé tehlové sídlo s dominantnou obrannou vežou, ktoré v roku 1573 navštívila aj kráľovná Alžbeta I..
• Počas sedemročnej vojny (1756 – 1763) slúžilo panstvo ako vojenská väznica pre francúzskych námorníkov, ktorí miesto začali nazývať “le château” (hrad) – odtiaľ pochádza dnešný názov Sissinghurst Castle.
• V nasledujúcich desaťročiach areál upadal, budovy pustli a v 19. storočí slúžil už len ako zanedbaná poľnohospodárska usadlosť. 
• V roku 1930, keď schárané panstvo plné neporiadku a buriny kúpila úspešná spisovateľka a poetka Vita Sackville-West so svojím manželom, diplomatom a spisovateľom Haroldom Nicolsonom. 
• Harold mal štruktúrované myslenie   navrhol celkový geometrický pôdorys, osi, chodníky a živé ploty. Vita bola nespútaná romantička. Zahradu zaplavila divokou a neformálnou výsadbou starých odrôd ruží, trvaliek a popínavých rastlín.
• Najvýznamnejším prínosom Sissinghurstu do svetovej záhradnej architektúry je rozdelenie priestoru na 10 samostatných „záhradných izieb“. Každá izba je oddelená vysokými živými plotmi alebo starými tehlovými múrmi, má svoju vlastnú farebnú tému, atmosféru a vrcholí v inom období sezóny: Biela záhrada, Záhrada ruží, Cottage Garden.
• Záhrady boli po prvýkrát otvorené pre verejnosť v roku 1938 za symbolické vstupné jedna šilingová minca.
• Po Vitinej smrti v roku 1962 prešlo celé panstvo pod správu organizácie National Trust, ktorá sa oň stará dodnes.
• Sissinghurst patrí k najnavštevovanejším historickým záhradám v UK a ročne privíta státisíce milovníkov záhradnej architektúry z celého sveta. Súčasní záhradníci striktne dodržiavajú pôvodné princípy manželov Nicolsonovcov, no zároveň záhradu citlivo prispôsobujú moderným podmienkam. Posledným veľmi drahým prírastkom bola nová suchá záhrada inšpirovaná mediteranskymi slnečnými záhradami. 

Pretože Adam so Sarah bývali aj s deťmi roky na Sissinghurste, Sarah näm vedels zaujimavo porozprávať o záhrade a jej premenách od pôvodnej klasickej zámockej s tvarovanými obrúbenymi záhonmi. Keď zo zámku zostali ken ruiny, zahrady ovplyvnika Vita. Ako typickej viktoriánskej lady sa jej páčil romatický vzhľad záhrady – rozpadajúce sa múry pôvodného zámku nechala porásť popínavými ružami a hortenziami. Vybudovala sa Biela záhrada, Záhrada ruží a vidiecka Cottage garden.

Biela záhrada (The White Garden)

Najslávnejšia časť, kde dominujú výhradne bielo kvitnúce rastliny, strieborné a sivé listy. Tento koncept monochromatickej záhrady inšpiroval záhradkárov po celom svete.

Keď Adam so Sarah ukončili rozprávanie, ponúkli nám, aby sme sa poprechádzali po záhradách. Viac som bežala ako kráčala k Bielej záhrade. Chcela som ju vidieť,kým v nej budem sama. Bolo pol ôsmej, nízke slnko tvorilo výrazné kontrasty s tieňmi, tak sa mi nefotilo ľahko. Ale mala som veľkú radosť, že som si mohla záhradu nafotiť úplne sama.

Dlhá ulička

Suchá záhrada (Dry Garden)

Z Bielej záhrady sa dá prejsť do novej Suchej záhrady.

Nádvorie

Zo Suchej záhrady sa prechodom v kamennom múre dá prejsť späť na nádvorie. Rozľahlý trávnik je popri múroch doplnený trvalkovými záhonmi.

Záhrada ruží (The Rose Garden)

Plná starých, silno voňajúcich odrôd ruží, ktoré Vita preferovala pred modernými hybridmi.

Cottage Garden

Záhrada s teplými, ohnivými tónmi žltej, oranžovej a červenej farby. Priznávam, kombinácia čer enej a žltej je na mňa trochu silná. Ale je fakt, že v lúčoch zapadajúceho slnka žiarili červené kvety ako rubíny.

Pri odchode som mala ešte jednu príležitosť porozprávať sa so Sarah a Adamom. Zostali sme pri bráne len vo štvorici. Pýtala som sa Sarah aké to pre ňu je vracať sa na Sissinghurst. A tiež ako by zmenila záhrady, keby ich spravovala ona. Odpovedala, že je to vlastne podnik, ktorý má veľké množstvo zamestnancov a denne niekoĺko tisíc návštevníkov. Porozprávala nám aj o tom ako Narodný trust spravuje zahrady. Adam tiež pridal pár historiek. Sarah sa opýtala akú máme zahradu my. Ukázala som jej pár fotiek našej strechy aj záhrady. Bola prekvapená a veľmi sa jej páčili. Čo si naozaj vážim od slávnej záhradníčky s dlhoročnými skúsenosťami. Nakoniec nám obaja doporučili aké záhrady by sme ešte mohli navštíviť. Rozlúčili sme sa, nasadli do áut a spokojne sa vybrali späť.