Keď sme ráno sedeli v reštaurácii hotela The Bell in Ticehurst, vonku nepretržite pršalo. Do jedenáctej sme sa mali odubytovať. Večer nás čakal hotel na letisku v Stanstede a skoro ráno odlet domov. Popri raňajkách sme špekulovali, ako strávime zostávajúce hodiny výletu. Mali sme dve možnosti – neďalekú súkromnú záhradu Pashley Manor, ktorú näm doporučila Sarah a záhradu RHS Hide Hall pri Londýne. Predpoveď sľubovala možno dve hodinky okolo obeda bez dažďa pre Hide Hall, ale dážď pre Ticehurst. Kým sme sa naložili do auta, prestalo pršať. Pashley Manor bola len 3 minúty od nás, tak som neodolala a zastavili sme tam.

Čakalo nás prekvapenie. Obrovské parkovisko, pasúce sa ovečky a historický dom pred nami. V malom obchodíku a infocentre nás milo privítali dve panie. Potešili nás, ze tentokrát budeme mať záhradu len pre seba.

Otvorili sme dvere a vydali sa do záhrady. Nečakali sne, že súkromná záhrada bude taká rozľahlá. Podľa informácií má 11 akrov (cca 4,5 hektára). Je to krásne navrhnutá tradičná anglická záhrada a precízne udržiavaná. V areáli sú rozmiestnené rôzne sochy, ktoré dopĺňajú zátišia záhrady.

Pozdĺž nezvyčane navrhnutých do červena ladených záhonov sme prešli na zvažujúcu sa lúku. Dolu bolo jazierko s vodotryskom.

Pôvodná budova panstva stála tu dolu na ostrove už v roku 1292. V roku 1540 sa vybudovala nová budova v tudorovskom a neskôr v gregoriánskom šrýle. V roku 1981 panstvo kúpila rodina Sellickovcov. S pomocou známeho krajinného architekta Anthonyho du Gard Pasleyho premenili zanedbané okolie na oceňovanú ukážku anglických záhrad.

Oozreli sme si krásne trvalkoové zahony, cez bráničku sme prešli do oblasti s bazénom, popri skleníku sme vošlli do krásne navrhnutej a udržiavanej úžitkovej časti a cez ňu sme sa dostali do ružovej záhrady. A z tej sme vyšlli späť k červenýmm zahonom na začiatku. Záhrada bola krásna a nemala jedinú chybičku. Nezabudka som to povedať záhradníčke, ktorá strihaka popínavú ružu ani paniam v obchodíku pri odchode. Všetky to veľmi potešilo. 🙂